Stav kameňa po odstránení nečistôt sa dal očakávať. Nie je to až také hrozné i keď to hrozne vyzerá. Najväčší problém bude s reštaurovaním textu epitafu.

Vo väčšine prípadov je pre pieskovec charakteristické zmytie povrchu spôsobené zrážkovou vodou, najmä kyslého dažďa, kedy dochádza k vymývaniu tmelu a úbytku až o niekoľko centimetrov. Horší ako samotný úbytok povrchu je strata modelácie.

Napriek zlému dojmu, musíte vydržať a ošetrenie kameňa dokončiť.

Keď bude dielo konsolidované, trhliny a proskliny opravené možno sa zaoberať zlepšením a zhodnotením dochovaného stavu. Vizuálny dojem z diela možno zlepšiť, po zvážení technologických možností (!), doplnením poškodených miest, úpravou povrchov a remodelizáciou. Rekonštrukcia musí vychádzať z pôvodného stavu diela dostupných dokumentárnych fotografií a analógií.

Základným pracovným postupom využívaný pri rekonštrukcii diela ja tmelenie. Prístup je vždy individuálny a miera doplnenia je volená na základe stavu a funkcie diela. Škála rozsahu takéhoto zásahu sa pohybuje od konzervačných tmelov, ktroých úlohou je zamedziť zatekaniu vody až po rekonštrukciu chýbajúpcich tvarov. Vážnym problémom je voľba vhodnej miery doplňovania. Spravidla nie je možné doplňovať celý chýbajúci reliéf do pôvodného stavu tak, že pôvodné dielo bude slúžiť iba ako jadro dôkazu modelačnej zručnosti reštaurátora. Práve preto, že sa jedná o reštaurátorský zásah nevenoval som sa mu v predchádzajúcej diskusii. Skôr než sa pustíte do tmelenia. mali by ste skutiočne zvážiť svoje schopnosti, zručnosti a skúsenosti.

Základné pravidlá tmelenia kameňa:

1) kameň konsolidovaný, praskliny zaistené,

2) tmel musí byť mäkší ako materiál diela,

3) tmelenie sa vykonáva reverzibilným minerálnym tmelom na kameň, napr. Remmers RM, zhodného zloženia a štruktúry s materiálom diela,

4) rekonštruované a tmelené časti sa retušujú lazúrovacími farbami, napr. Remmers Historic Lasur, s cieľom zjednotiť tmelené časti s materiálom diela,

5) na záver sa odporúča celý povrch ošetriť vodným hydrofóbnym impregnačným prostriedkom na porézne minerálne materiály, napr. Funcosil WS, zabezpčujúcim vodoodpudivosť, difúziu vodnej pary a zlepšujúcim odolnosť proti mrazu.

Príklad tmelenia – pôvodný stav, stav po vyčistení, dielo po vytmelení.

tmel.jpg

K vašim otázkam asi toľko:

1) Vami udávaná zmes je namiešaná skutočne pozoruhodne. Autorka udáva, "do kbelíku bylo nalito 5 l vody, 0,1 l peroxidu vodíku a 0,1 l čpavku" a ja dodávam, že takto miešajú roztoky iba českí študenti. Pokiaľ ide o samotné zložky, uvádza "voda, 30 % peroxid vodíku, 25% roztok čpavku". Pre obyčajného smrtelníka takmer nedostupné. V obchode dostanete peroxid vodíka v 3 % roztoku a čpavkovú vodu v 13 % roztoku. Peroxid môžete rovno použiť a keď chcete zvýšiť účinnosť, pridajte čpavkovú vodu. Pomer odskúšajte a pokiaľ bude roztok fungovať... čistite. Žiadna zo zložiek kameňu nijako neublíži, najmä ak ho pred čistením napojíte vodou (post #6).

2) Spevňovanie kameňa vápennou vodou je pre kameň v exteriéri nevhodné. Pôsobením kysličníka siričitého zo vzduchu dochádza k premene uhličitanu vápennatého na síran vápenatý. Objemové zväčšenie, ako následok tejto premeny, je viac jako 100 %. Následkom je trhanie kameňa.

Nakoniec jedna dôležitá poznámka k postupu prác. Prvým krokom musí byť scelenie kameňa. Čím rýchlejšie, tým lepšie. Nemali by ste dopustiť aby sa lomové plochy znečistili. K lepeniu niečo nájdete v poste #4. Pokiaľ scelíte kameň tak ako sa má, pevnosť poškodenej "nohy" bude väčšia ako pevnost každej z nepoškodených. Hlavne sa neponáhľajte a nechajte lepené spoje riadne vytvrdnúť. Retuš vykonáte už na očistenom kameni.

Dežím palce.

Dobrý deň, ďakujem za dobrú správu. Práce pod strechou Vám uľahčia prácu a vyhnete sa mnohým komplikáciám. Pokiaľ ide o ukotvenie obelisku, prezrite kotviaci tŕň kríža na korune. Možno zistíte do čoho bol osadený. Na Ondrejskom cintoríne boli kríže osadené do olova. Pri demontáži obelisku skúste použiť hydraulický zdvihák.

Rozmery náhrobku som robil podľa kahanca a doma som mal iba kahance 8 x 10 cm. Existujú aj 14 centimetrové :o)

Príspevok boli koncipovaný ako všeobecná informácia aby ste získali predstavu o tom čo Vás čaká. Pokiaľ budete mať otázky, rád odpoviem... ak budem vedieť.

Oprava trhlín a prasklín, respektíve doplnenie chýbajúcich častí

Na opravy sa používajú tvárne zmesi, ktoré zvyčajne obsahujú anorganické plnivo – piesok, drvený kameň atď. a vhodné pojivo. Môže obsahovať aj prísady zlepšujúce spracovanie zmesi alebo vzhľadu a pigmenty.
Základné pravidlo pri tmelení - tmel musí byť vždy mäkší než materiál, z ktorého je artefakt vyrobený.
Pri príprave tmelu existuje niekoľko možností, ktoré sa týkajú použitého pojiva:

A) Najrozšírenejším polymérnym pojivom pre umelý kameň, najmä pieskovce sú epoxidové živice. Pre prípravu je vhodné používať nízkomolekulárne epoxidy, napr. CHS EPOXY 15, 110, 1505 atď. Pri použití strednomolekulárnych druhov, napr. CHS EPOXY 1200 treba na zníženie viskozity použiť vhodné rozpúšťadlo (toluén, xylén). Pri príprave tmelu treba mať na pamäti, že vyšší obsah živice síce zvyšuje pevnosť umelého pieskovca, ale zároveň klesá jeho porozita.

B) V našom prípade, vzhľadom na odporúčaný konsolidant, použiť ako pojivo organokremičitú látku, napr. KSE 500 STE – elasifikovaný zpevňovač kameňa z modulového systému KSE.

C) použiť hotové reverzibilné minerálne tmely na kameň so zhodným zložením a štruktúrou.

Na mechanické vlastnosti aj vzhľad tmelu má výrazný vplyv plnivo, jeho množstvo a zastúpenie zŕn určitej veľkosti (distribúcia častíc). Čím menšie zrná, tým väčšia spotreba pojiva. Plnivo so širšou distribúciou častíc má výrazne lepší vzhľad a jeho použitím možno dosiahnuť prekvapivo vysokú pevnosť.
Dôležitú úlohu zohrávajú aj pigmenty, ktoré umožnia splynúť tmeleným miestam a doplnkom s okolím. Tu je ťažké radiť, pretože každý kameň je iný. Neostáva nič iné, než pripraviť vzorky tmelu zafarbené rôznymi kombináciami pigmentov. Tie sa potom za sucha porovnávajú s kameňom a podľa potreby sa upraví pomer pigmentov. (obr. 6)

Na rekonštruovaných častiach možno podľa potreby vykonať retuš s cieľom zjednotiť tmel s kamennou hnotou. Používajú sa priedušné silikónové lazúrovacie farby, napríklad Historic Lasur.

Pred ukončením prác treba osadiť a upevniť korunu, ktorá by mala byť ošetrená podobným spôsobom ako zvyšok náhrobku.

Nakoniec treba vykonať záverečné konzervovanie náhrobku, ktoré chráni povrch pred cudzorodými látkami, znižuje špinivosť kameňa a znižuje pôsobenie vody. Konzervačný prostriedok, resp. prostriedky sa volia podľa možného ohrozenia. Doporučiť možno hydrofóbnu úpravu prípravkom Funcosil WS, bezfarebnú vodoodpudivú impregnáciu odolnú proti alkáliám s veľkou penetračnou schopnosťou.

K o n i e c

obr_06.jpg

Samozrejme, že existuje viacero ďalších znečistení kameňa, počnúc škvrnami kovových zlúčením a končiac olejovými nátermi. Nazdávam sa, že venovať sa odstraňovaniu týchto znečistení je v tomto okamihu zbytočné. Zmysluplnejšie vidím venovať sa problematike, pokiaľ by bola aktuálna.

Ako druhý krok sa odporúča desalinácia – vylúhovanie solí. Ide o odstránenie rozpustných solí, ktoré sa podieľajú na degradácii kameňa a často sa kumulujú na povrchu v podobe tzv. výkvetu. Samotná metóda je veľmi jednoduchá a lacná. Na desalináciu sa používa destilovaná voda, ktorá nepredstavuje žiadne riziko pre predmet. U menších predmetov je desalinácia jednoduchšia, pretože možno využiť ponor. Väčšie predmety sa najprv prevlhčia destilovanou vodou. Potom sa obkladajú najčastejšie buničinou vatou, ktorá sa napustí destilovanou vodou. Doformuje sa podľa nerovností a zábal sa prekryje fóliou z plastu, aby sa zamedzilo rýchlemu vysychaniu. Pri vysychaní sa soli ukladajú v zábale a spolu s ním sa aj odstránia. Dá sa použiť aj ARBOCEL BC 200, ktorý umožňuje dokonalejšie pokrytie povrchu kameňa.  (obr_05)
Odsoľovanie treba vykonať opakovane, tak aby sa soli z kameňa skutočne aj odstránili.

Po očistení a odsolení kameňa by mala nasledovať jeho konsolidácia – spevnenie. Na konsolidačné prostriedky sú kladené vysoké nároky. Musia byť predovšetkým stále a chemicky inertné, odolné proti vplyvom svetla, vlhkosti a biologického napadnutia. Dôležitá je aj dobrá penetračná schopnosť a konsolidant by nemal ovplyvňovať farbu ani charakter povrchu. Kameň musí po penetrácii zostať priepustný pre vodnú paru.
V súčasnosti tvoria najpoužívanějšiu skupinu konsolidačných prostriedkov organokremičité zlúčeniny. Ako konsolidačné prostriedky sa používajú predovšetkým estery kyseliny kremičitej.
Konsolidanty sa obvykle aplikujú na povrch kameňa náterom štetcom a na prienik konsolidantu do hlbších trhliniek je vhodné použiť injekčnú striekačku.
Voľba konsolidačného prostriedku závisí na výsledkoch prieskumu konkrétneho pieskovca.
Odporúčam použiť roztok esteru kyseliny kremičitej KSE 100. Reaguje s kapilárnou vodou, pričom sa vylučuje amorfný kremičitý gél. Ten nahrádza a dopĺňa poveternostnými vplyvmi vyplavený tmel. Za normálnych podmienok (pri teplote 20°C a 50 % relatívnej vlhkosti) je proces ukončený po cca troch týždňoch.

obr_05.jpg

Prvým úkonom odstránenia havarijného stavu je kontrola koruny náhrobku, jej mechanické zaistenie, v našom prípade, pokiaľ je uvoľnená, sňatie. Okrem toho, že sa vyhnete jej pádu a prípadnému poškodeniu, získate kus materiálu, ktorý si môžete odniesť do chráneného priestoru a jednotlivé postupy si odskúšať.

Prvým krokom ošetrenia je čistenie.
Cieľom čistenia kameňa je odstránenie cudzích látok z povrchu alebo podpovrchových častí.
Náhrobok treba najskôr nasucho očistiť od prachu, vtáčieho trusu a ďalších nečistôt cirokovou kefou.
Nasleduje mokré čistenie. Treba si však uvedomiť, že kapilárne sily vťahujú roztoky, ktoré používame, hlbšie do kameňa než je žiadúce. Pretože môže ísť aj o roztoky, ktorých prítomnosť v kameni je nežiadúca, treba tomuto pochodu zabrániť.
Dosahuje sa to tak, že sa kameň napustí látkou, ktorá nie je škodlivá, pričom roztoky obsahujúce nežiadúce látky treba používať v minimálnom rozsahu. Látkou, ktorou kameň napúšťame,  je – voda. Na kameň ju dostaneme postrekom alebo ju necháme stekať po povrchu.
Maximálne množstvo tekutiny nasaje kameň v prvých minútach, potom rýchlosť nasávania výrazne poklesne.
Pokiaľ je predmet napadnutý biologickými škodcami, treba ich najprv usmrtiť a až potom odstraňovať. Pri odstraňovaní plesní, lišajníkov a machov treba vyskúšať zriedený amoniak, 3 % peroxid vodíka a niekedy stačí teplá mydlová (saponátová) voda. Biologické znečistenie je rôznorodé. Pokiaľ ho nevieme analyzovať, treba postup lokálne odskúšať a podľa výsledku pokračovať, prípadne postup modifikovať. Pracovným nástrojom je vždy kefa s nekovovými štetinami.
Pokiaľ sa Vám nechce experimentovať, odporúčam použiť prípravok Alutex BFA alebo WEBER na odstránenie rias, machov a lišajníkov.
Výborným a najmenej nebezpečným pomocníkom pri čistení kameňa je vysokotlakový čistič „wapka“. Na efektívne čistenie kameňa je potrebný pracovný tlak 140 barov a viac. Použitie vysokotlakového čističa sa viaže na prívod vody a elektrickej energie, čo je často neprekonateľná prekážka.

obr_04.jpg

O kameni, jeho konzervovaní a reštaurovaní existuje pomerne rozsiahla literatúra. Tí, ktorí sa zaoberajú kameňom profesionálne, ju poznajú a nazdávam sa, že pre naše potreby postačuje spomenúť iba základné úkony a postupy, ktoré treba pri práci dodržať.
Pretože náhrobný kameň poznám iba z jednej fotografie, hodnota návrhovaných postupov bude mať iba orientačný charakter a neručím za akékoľvek škody, ktoré by vznikli zlou interpretáciou alebo pri realizácii zásahu.
V každom prípade odporúčam ešte před začiatkom akýchkoľvek prác spojiť sa s prislušným obecným úradom, problematiku diskutovať a získať súhlas s plánovaným ošetrením. Pokiaľ nebudete žiadať peniaze, nemal by s tým byť žiadny problém.
Náhrobný kameň nie je uvedený v zozname kultúrnych pamiatok obce Veličná a nenachádza sa ani v zozname nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok Pamiatkového úradu Slovenskej republiky. Napriek tomu odporúčam konzultovať Váš úmysel s vedúcou oddelenia odborných činností (Mgr. Iveta Floreková, tel. +421 43 58161 12) Oravského múzea P. O. Hviezdoslava v Oravskom Podzámku a postup prác s konzervačno-reštaurátorským pracoviskom múzea.

Predzásahový prieskum a príprava

V úvodnej fáze treba identifikovať objekt, najmä jeho časti. Podrobiť ich vizuálnemu skúmaniu a zaznamenať všetky vady, poškodenia a ohodnotiť ich. Tieto poznatky potom slúžia nielen pri realizácii ošetrenia, ale sú aj základným východiskom pre dlhodobú starostlivosť.
Moja interpretácia a názvy častí je na obr_03.
Pokiaľ ide o poškodenia a vady, identifikujem praskliny a rozsiahlu povrchovú eróziu. Koruna je s najväčšou pravdepodobnosťou uvoľnená.
Medzi závažné ohrozenia radím aj umiestňovanie kahancov, resp. sviečok, na postament pod obelisk. Oxydačné procesy pri zvýšenej teplote, sálavé teplo alebo otvorený plameň veľmi výrazne ovplyvňujú kameň. Lepšie povedané tmel, ktorý, pokiaľ je napríklad kalcitový, vplyvom teploty okolo 150 °C, disociuje a rozpadá sa. Treba si uvedomiť, že teplota plameňa sviečky dosahuje 800 – 1 000 °C.
Druhá oblasť sa týka prípravy na vykonanie konzervačného zásahu. Predpokladám, že sa bude vykonávať na mieste. Vzhľadom na predpokladanú výšku náhrobného kameňa bude potrebné vybudovať ochodzu vysokú 1,3 m alebo rovnako vysoké lešenie. Pokiaľ telesná výška toho, kto bude zásah vykonávať nebude menšia ako 150 cm, malo by to stačiť.
Dôležitý je aj zdroj vody. Výborná by bola vodovodná prípojka a úplne ideálny by bol prístup k elektrickému rozvodu.

obr_03.jpg

Vprvom rade gratulujem, predpokladám, Vášmu otcovi, za vynikajúcu fotografiu. Samotný náhrobný kameň je kompozične ojedinelý a podľa môjho skromného odhadu pochádza minimálne z prvej štvrtiny 19. storočia. Škoda, že ste neposlali prepis epitafu.
S prácou treba ešte počkať. Vychádzajúc z fotografie skôr ako po Urbanovi (25. máj) by nebolo rozumné s prácou začínať. U nás na dolniakoch by to mohlo byť aj skôr.
Čas, ktorý ešte máme, by som chcel využiť na priblíženie problematiky, ktorej sa budeme venovať. V duchu slov môjho najlepšieho priateľa, ktorý tvrdí, že čím šedivejšia je teória, tým zelenejší je strom praxe.
Tu je teda krátky úvod do „pieskovcológie“, ako je v dnešných dobách zvykom.

Pieskovec
• spevnená usadená hornina, která je tvorená z podstatnej časti zrnami veľkosti 0,06 až 2 mm,
• velmi časté sú kremenné pieskovce, u ktorých podstatnú časť zŕn tvorí kremeň,
• rôzna farebnosť – šedý, žltý, červený, niekedy aj viacfarebný,
• dobrá opracovateľnost a široká dostupnosť,
• malá odolnosť proti poveternostnej erózii.

Pieskovec sa skladá zo zŕn a tmelu. Materiál je teda viac-menej pórovitý, čo zásadne ovplyvňuje jeho fyzikálne vlastnosti. Tmel môže byť kalcitový, kremenný, limonitový a podobne. Od spôsobu tmelenia závisí množstvo a veľkosť pórov. Rozoznávame štyri druhy tmelenia:

1. pórové – zrná su dokonale obalené tmelom, kameň s malou pórovitosťou, takmer kompaktný,

2. výplňové – zrná sa navzájom dotýkajú, menšia pórovitosť, pomerne kompaktný materiál,

3. dotykové - zrná sa navzájom dotýkajú a tmel je iba v miestach dotyku a ostatný priestor medzi zrnami je voľný, značná pórovitosť, malá pevnosť a veľká nasiakavosť,

4. povlakové – dotýkajúce sa zrná obalené tenkou vrstvou tmelu, značná pórovitosť, veľmi malá pevnosť a veľká nasiakavosť.

Póry v pieskovci vytvárajú kapilárne chodbičky, ktoré spolu môžu, ale nemusia komunikovať. Od pórovitosti závisí pohyb roztokov a plynov v kameni.
V póroch kameňa sa tzv. voľná voda pohybuje účinkami gravitácie a kapilárnymi silami. Voľnú vodu možno z kameňa odstrániť sušením. Voda, ktorá po sušení v kameni ostane, je voda viazaná.
Čím je v kameni menej pórov a čím sú menšie, tým je kameň odolnejší proti zvetrávaniu.
Voda prúdiaca v kameni so sebou nesie nerozpustné, ako aj rozpustné soli a nečistoty. Nerozpustné soli a nečistoty zapchávajú póry kameňa a znižujú jeho priepustnosť. Rozpustné soli pri vyparovaní vody kryštalizujú a vplyvom okolitých podmienok môžu zväčšovať alebo zmenšovať objem a pôsobiť deštrukčne. Rozpustné soli môžu vykryštalizovať aj na povrchu kameňa ako tzv. výkvety.
Podobne deštrukčne ako pôsobenie kryštalizujúcich solí sa prejavuje aj ľad. Pri zamŕzaní je objem ľadu o 9 % väčší než objem vody, z ktoreho vznikol.

Obr. 02

Prierez kremenným pieskovcom. Před preparáciou spevnený modro sfarbenou epoxidovou živicou, preto sú póry sfarbené modro. Foto: Michael C. Rygel

obr_01 obr_02

Ťažko radiť, keď o predmete jeden nič nevie. Za bernú mincu pokladám to, že je to náhrobný kameň a že je vyrobený s pieskovca.

Potrebujem vedieť či ste vlastníkom, či sa náhrobný kameň nachádza na cintoríne alebo bol premiestnený a podrobnejšie údaje o stave, rozsah poškodení a starších zásahov - opráv, doplnkov.

Prepis nápisov (epitaf).

Práce sú vždy plánované z nejakého konkrétneho dôvodu a od práce sa očakáva určitý výsledok. Vyberte jednu z možností:

1. Stabilizácia dochovaného stavu, pri ktorej sa vizuálny dojem nemení. Preventívne konzervačné zásahy, ktoré budú brániť ďalšej degradácii,

2. Zlepšenie a zhodnotenie stavu. Vizuálny dojem sa zlepší. Budú doplnené poškodené časti, upravený povrch,

3. Obnova nevratne poškodených častí - čiastočne alebo fragmentárne dochované prvky budú rekonštruované podľa poznania pôvodného stavu alebo analógií.

Dano66, vzhľadom na to, že návštevníci sa často pýtajú, ale potom sa na reakciu nepozrú, máš možnosť do konca mesiaca potvrdiť, že si tento post čítal. Ak to nestihneš, budeš musieť čakať na ďalšieho akademika :oD